• Novinka “FAMILY RESERVE MIKUŠ“ verzus „ALIBERNET 30“

    Ani sme sa  nenazdali a od 30. výročia založenia firmy v roku 1986 nám už ubehlo zopár rôčkov. Hoci sa vývojom vinárstva menia aj nároky a požiadavky samotných zákazníkov, stále môžeme povedať, že patríme k jedným z najúspešnejších vinárstiev na Slovensku. Práve preto sme sa opäť rozhodli ísť na trh s tvárou mužov troch generácií, ktorí stoja za úspechom nášho vinárstva.

    Pôvodnú etiketu limitovanej edície „ALIBERNET 30“ k 30. výročiu založenia JM Vinárstva nahradila nová, modernejšia “FAMILY RESERVE MIKUŠ“ s vínom Cabernet Sauvignon ktoré patrí k dominantnejším odrodám pestovaným v našich viniciach. Etiketu vnímame ako tvár vína, ktorá predáva. Podáva nám informácie o obsahu vo fľaši, pôvode vína, odrode viniča a mnohé iné. Práve vďaka nej dokážeme aj lepšie spoznať víno, ktoré nám zachutilo. Každá etiketa by podľa nás mala reprezentovať ľudí a prostredie, z ktorého víno pochádza. Naše etikety rozprávajú príbeh o rodisku vína, obci v ktorej sídli vinárstvo, o slovenskej ľudovej tematike, novošľachtencoch pestovaných na úpätí Malých Karpát a teraz aj prostredníctvom novinky „FAMILY RESERVE MIKUŠ“ príbeh troch mužov, ktorí zasvätili život nielen vinárstvu a vinohradníctvu, ale aj rodinnému podniku a všetkému s tým spätému.

    S využitím svojich dlhoročných skúseností a vycibrených chuťových pohárikov pripravil Jozef Mikuš k 30. výročiu víno, presne podľa svojich predstáv a požiadaviek. Toto víno „ALIBERNET 30“ iste potešilo nejeden jazýček priateľov vína. Ešte dnes v ňom cítiť lásku a ťažkú prácu vinára i nejedného vinohradníka. Pri zrode novouvádzaného vína na trh „FAMILY RESERVE MIKUŠ“ stál aj jeho syn Marek Mikuš, ktorý dozeral na kvalitu vína už od jeho počiatku vo vinici. Vinica je srdcom nášho vinárstva, o ktorú sa treba starať ako o vlastné dieťa, venovať jej svoj voľný čas, lásku, chrániť ju pred nástrahami, ktoré nám príroda pripravuje.

    K 30. výročiu založenia firmy v roku 2016 sme si dali záväzok, že oslavovať sa bude prácou a snahou o zlepšenie kvality dopestovanej úrody a vyrobených vín. S odstupom času môžeme povedať, že tento záväzok bol najlepšou voľbou pre zdarnú existenciu firmy. Tak obrovský tlak na cenu a kvalitu, najmä za posledných 5 rokov, sme doposiaľ nezažili.

    Etiketa „FAMILY RESERVE MIKUŠ“ rozpráva príbeh o dedičstve z generácie na generáciu. Hovorí sa, že syn by mal byť kópiou svojho otca, ale u nás to veru nie je tak celkom pravda. Marek je postavou a citom celá mama, no zmysel pre humor a zodpovedný prístup k práci zdedil po otcovi. Jednotlivé generácie si  odovzdávajú všetky skúsenosti, poznatky a  ponaučenia. Dôvod je úplne jednoduchý, aby sa nasledujúca generácia netrápila nad maličkosťami a odskúšanými vecami, ale aby napredovala vždy o krok vpred. „ALIBERNET 30“ rozprával príbeh hlavne o Jozefovi Mikušovi. O tom ako od začiatku stál pri vzniku vína – od rezu viniča po dozrievanievoňavých bobúľ, cez celý proces spracovania hrozna, školenie vína až po fľašovanie. Aktívne sa podieľal na zrode etikety, ktorá niesla v sebe hodnotu informácií nielen o víne, ale aj našom vinárstve. Dnes pri zrode vín stojí už aj so synom Marekom, ktorý dohliada a drží strážnu ruku nad našimi 180-timi hektármi viníc. V pivnici spolu trávili mnoho hodín výmenou názorov a diskusiou o tom, akým smerom sa vydať a ako by víno malo chutiť aj s ohľadom na meniace sa trendy vo vinárstve. Spolu sa učili informovať o vlastnostiach svojich vín, ako vyzdvihnúť ich chuť či kvalitu a na druhej strane vedieť reagovať na podnety a požiadavky trhu.

    Novinka „FAMILY RESERVE MIKUŠ“ je skĺbenie práce troch generácií, v ktorej ucítite lásku, zmysel pre zodpovednosť k vykonanej práci, niečo staré, niečo nové, a získate aj pocit, že dlhé chvíle strávené diskusiou pri pohári vína na rodinných poradách majú zmysel.

  • NÁSTRAHY JARI VO VINICI

    Pre vinárov je jar najkrajšia vo viniciach. Aj vinice pod úpätím Malých Karpát sa začali prebúdzať lúčmi prvého jarného slnka. Vinohradníci netrpezlivo čakajú na obdobie pučania vinohradu, ale aj na nástrahy, ktoré im budú príchodom jari dávkované.

    Ku koncu sa chýli zimný rez, plným prúdom prebieha viazanie viniča, oprava opornej konštrukcie, na vôkol cítiť vôňu štiepky, rozoranej pobránenej pôdy. Všetko navôkol začína žiť jarným životom, rozkvitajú stromy, pučia kvety, okolie sa zazelienava a stáva sa útočiskom zvierat.

    Vo viniči začína voňať miazga prúdiaca z hlbín zeme. Ostáva nám len dúfať, že neskoré jarné mrazy viniču neublížia.

    V poslednom čase sa však hrozbou a nočnou morou vinohradníkov stáva zver – srnky, daniele, diviaky, ktoré sa vedia postarať o veľké škody na viniči. Vôňa miazgy, prvé púčiky a lístky sú vábidlom práve pre zver, ktorej zachutili, čo ale má za následok veľké straty na úrode hrozna.

    Vinohradníci prehrávajú svoj boj s raticovou zverou, nepriazňou počasia, ale aj so zákonmi a legislatívou. Snažia a spoločnými silami hľadať riešenia ako uchrániť svoj majetok, zdroj obživy a zároveň záľuby. Zver si veľmi rýchlo zvyká na všetky opatrenia, ktoré vinohradníci vynaložia na ochránenie viníc a svojho majetku. Zdá sa, že ani drevené oplotenia, elektrické ohradníky, či ploty nie sú prekážkou, ktorá by bola nezdolateľná, veď nie nadarmo sa hovorí, že „skáčeš ako srnka“…

    Z úst vinohradníkov sa jednoznačne drie veta, že škody spôsobené poľovnou zverou sú alarmujúce a riešenie je v nedohľadne. Smutné na tom celom je, že za tento stav môžeme my ľudia. Za stav premnoženej zvery, ktorá stráca plachosť a približuje sa k našim bydliskám. O svoje dedičstvo (pôdu) väčšina z nás nemá záujem, naivne si myslíme, že pôda slúži ako stavebný pozemok, a že z nej zbohatneme.

    V okolí je množstvo hektárov neobrábaných vinohradov, ornej pôdy, ktorá ostáva ležať ľadom a majitelia sa nielenže k nim nehlásia, ale ani nedovolia pôdu obrábať poľnohospodárom alebo vinárom, ktorý by o to mali záujem. Neuvedomujú si, že práve pôda je a aj naďalej bude našou obživou. Práve tieto neobrábané kusy zeme sa stávajú útočiskom poľovnej zvery, ktorá migruje z lesa. Invázia ľudí do hôr, približovanie bydlísk k poliam, vinohradom a lesom má za následok, že zver stráca plachosť.

    Jedným, a zároveň aj jediným opatrením, ako zabrániť vzniku škôd spôsobených raticovou zverou, je zníženie ich stavov a zlepšenie komunikácie medzi poľovnými združeniami a štátnou správou.

  • O NOVOŠĽACHTENCOCH

    Na Slovensku máme aktuálne uznaných 50 odrôd viniča, z ktorých je povolené vyrábať vysoko kvalitné víno. Medzi tieto odrody, ktoré sú vysadené všade vo svete, patrí napríklad aj Chardonnay, Sauvignon, Pinot Blanc, Pinot Noir. Veľmi dobre sú zvládnuté aj odrody vyšľachtené pre strednú Európu a výborne znášajú naše klimatické podmienky.  Medzi ne patrí aj Pálava, ktorá je krížencom Tramínu červeného a Mülleru Thurgau, tiež Alibernet, ktorý je krížencom odrôd Cabernet Sauvignon a Alicante Bouchet. Aj tieto odrody nájdete v našej línii NOVOŠĽACHTENEC.

    Skutočnou perlou sú odrody vyšľachtené výhradne pre Slovensko. V ich chuti predstavujeme kúsok krajiny a zároveň kúsok svojej zručnosti a srdca.

    Hlavným dôvodom, prečo ľudia začali šľachtiť nové odrody bolo, že chceli získať kvalitnejšiu, odolnejšiu vínnu révu a chceli zlepšiť kvalitu pôvodných odrôd.

    Novošľachtence vznikajú krížením pôvodných – autochtónnych odrôd. Autochtónne odrody, ktoré by boli typické pre našu krajinu a objavovali by sa v našich vinohradoch už stáročia, na Slovensku nemáme. No môžeme sa však pochváliť odrodami, ktoré boli na Slovensku vyšľachtené.

    Tieto Novošľachtence neochutnáte nikde inde na svete. Z našej ponuky medzi ne patrí napríklad aj Devín, ktorý vznikol krížením odrôd Tramín červený a Veltlínske červeno-biele a Dunaj, ktorý vznikol krížením odrôd Svätovavrinecké a Oporto krížené Muškátom Bouchet. Devín a Dunaj  boli vyšľachtené na Slovensku v roku 1958, pre naše klimatické podmienky. Novošľachtence vznikajú krížením dôkladne vybraných odrôd už vo vinohrade, kde šľachtiteľ skríži odrody viniča. Snaží sa z pôvodných odrôd získať čo najlepšie vlastnosti pre novovyšľachtenú odrodu. Naopak Cuvée, pre porovnanie, vzniká spojením rôznych vín v pivnici.

    Originálne slovenské odrody boli vyšľachtené pred desiatkami rokov. No veľmi málo týchto Novošľachtencov sa dočkalo aj oficiálnej registrácie. Proces uznania v Štátnom ústave trvá minimálne 7 rokov.

  • Okienko do minulosti

    Využili sme kúsok voľného času a urobili sme malý rozhovor s majiteľom firmy JM Vinárstvo Doľany, kde sme ho trošku vyspovedali. Pozrite, o čo všetko sa s nami podelil a zároveň si aj zaspomínal p. Ing. Jozef Mikuš.

    K 30. výročiu založenia firmy ste si v roku 2016 dali záväzok, že oslavovať sa bude prácou a snahou o zlepšenie kvality a vypestovanie úrody s vyšším stupňom kvality.

    *Ako to vidíte dnes s odstupom času?

    Záväzok nielenže bol správny, ale bol aj jediný pre zdarnú existenciu firmy. Tak obrovský tlak na cenu a kvalitu som počas prvých 30 rokov nezažil, v porovnaní s poslednými 5 rokmi.

    *Aj takúto fotku sme našli vo Vašom rodinnom albume 😉

    Písal sa rok 2003, akcia sa podľa našich vedomostí volala JM Rally. Ako si spomínate na toto obdobie?

    V tom čase sme produkovali málo hrozna, takže som nebýval až tak časovo vyťažený. Náš trh v tom čase smeroval len ku gastronómií a robievali sme pre nich aj rôzne akcie. Snažil som sa im ponúknuť aj niečo viac, než len ako naše víno, a to najvzácnejšie – svoj čas, ktorý som mohol stráviť aj so svojou rodinou. Chcel som im ukázať, kde sa víno rodí, rozvoniavajúce vinice a kus našej práce. Bolo to ďaleko ľudskejšie obdobie. Snáď sa niekedy vráti.

    *A niečo z minulosti sme našli aj s Vaším synom Marekom, tu ešte pravdepodobne bol študent.

    Ako si spomínate na jeho začiatky ako someliéra?

    Popravde, neveril som, že to zvládne. Nejavil sa mi typ na tvrdého bojovníka. Dnes mám iný názor. Počas škôl, ktoré navštevoval (SVOŠ Modra a Poľnohospodárska univerzita v Nitre), začal na sebe viac pracovať a zdokonalovať sa vo svojej výrečnosti na degustáciách. Učili sme sa spolu spoznávať život, rozmanitosť rôznych ľudí a situácií. Prešli sme spolu veľkým počtom degustácií, či už od menej známych, až po tie noblesné. Postupne do firmy vnášal nové nápady, názory a myšlienky.

    *Roky minulé sa niesli aj so známymi tvárami zo showbiznisu, ktorý propagovali vína ako ambasádori. Ako si spomínate na tieto priateľstvá ? Napr. Ivan Vojtek, Martin Babjak, Vlado Voštinár?

    Bolo to najkrajšie obdobie biznisu. Ľudia boli ľudia a ja som mal viac času. Nová generácia všetko zmenila. Stretávali sme sa na rôznych spoločenských akciách, kde sme mali čas spolu sa porozprávať na všetky rôzne témy. V tom období ešte nebol vyvíjaný taký tlak na ľudí pracujúcich v showbiznise, ani v obchode. Konkurencia nebola taká silná v žiadnom odvetví.

    *V  roku 2003 sme našli takúto fotku vinohradov,  a rok 2020 zasa túto.

    V čom vidíte zmenu a smerovanie?

    Zmenili sme úplne všetko. Boli to časy poloprofesionálneho vinohradníctva. Dnes pracujeme na najvyššej, vedecky známej úrovni s plnou meteorologickou, výživárskou a ochrannou kontrolou. Budúcnosť však vidím rozpačito. Ešte stále vysádzame nové vinohrady, ale nie som si istý, či je to správna cesta.

                       

    *Aj v minulosti, aj v súčasnosti ste dbali na vzhľad etikiet. Akú majú pre vás výpovednú hodnotu?

    Znova odpoviem skepticky. Myslím si, že ľudia si kupujú obal, nie obsah. Trendom sa stalo, že obal predáva.

    *Odstupom času, ktorá z etikiet sa Vám najviac vryla do pamäte?

    Alibernet 30. výročie založenia firmy.

    *Nájde sa aj etiketa, ktorá nakoniec podľa Vás nebola taká, ako ste si ju predstavovali?

    Väčšina, aspoň po určitom čase. Trh vyžaduje zmenu.

    *Viem o Vás, že medzi vinármi máte veľa priateľov, s ktorými sa stretávate na rôznych spoločenských akciách, degustáciách, kde navzájom hodnotíte ich, aj svoje vína. Viete od niektorého z týchto priateľov prijať aj opodstatnenú kritiku?

    Áno viem, ale asi skôr od seberovných a väčších vinárov. Nemôžeme smerovať k vínam s príbehom.

    *Vo voľnom čase, ak ho však máte, lebo je o vás známe, že ste Vorkoholik, si nalejete výlučne svoje víno alebo od konkurencie alebo siahate po niečom inom?

    Keď už musím piť, tak skôr šumivé vína alebo brandy.

    *V pivnici spolu s Marekom degustujete vína a veľa sa rozprávate o predstavách a požiadavkách na danú odrodu vína. Vaše chuťové poháriky sa zhodnú alebo mávate aj výmenu názorov?

    Vždy máme rozdielny názor. Zatiaľ vyhráva môj názor, keďže ja som viac v pivnici a Marek vo vinici. Raz to chcem zmeniť.

    *Ktoré ročné obdobie je pre Vás to naj z pohľadu do pivnice, ale aj vinice? A prečo?

    Moja odpoveď bude skôr opačná. Nemám rád zber hrozna, lebo vtedy sme v práci 16 – 18 hodín denne.

    *Ktorá odroda je pre Vás zaujímavá?

    Presne tá, ktorú má rád zákazník. Zákazník však mení nálady, takže musíme mať viac odrôd. Keď už pijem víno, tak Alibernet.

    Tak na dnes asi toľko.. nabudúce pokračujeme v spovedaní 😉

    Majte sa krásne priatelia.

  • COVID a víno

    Život nám prináša rôzne obdobia. A toto je pre všetkých z nás dosť obtiažne.

    Každý vníma momentálnu situáciu v našej a ostatných krajinách úplne inak a každý k nej aj inak pristupuje. Jeden sa bojí, druhý je v pohode… Každé jedno obmedzenie je pre človeka nepríjemné.

    Ale jedno Vám nikto nezakáže.. otvoriť si fľašku dobrého vínka a vychutnať si ju či už doma, vonku na záhrade.. ale maximálne 100 metrov od domu 😉

    A ak nie, tak zoberte deku a urobte si nádherný piknik v prírode. Veď teraz je najkrajšia a plná krásnych farieb. Rozmanitosť jesene je ako rozmanitosť vína – v každom kúsku iná a okúzľujúca.

    Dúšok dobrého vínka padne skoro každému dobre. A dokonca je to aj zdravé.

    Zabudnite aspoň na chvíľku na všetky starosti, či už ide o pracovné, rodinné alebo tieto epidemiologické. Spravte niečo pre seba a oddýchnite si. Každý jeden z nás si to zaslúži.

    V tomto období je pre našu krajinu teraz dosť dôležité, aby sme ju podržali. Kúpou slovenských výrobkov podporíme našu ekonomiku. Brať veci zodpovedne a riadiť sa nariadeniami, ktoré sa od nás teraz vyžadujú.

    Len tak dosiahneme viac.

    Chráňme si, čo máme. (Hlavne naše zdravie, lebo to si nikto za peniaze nekúpi.)

    Veríme, že teraz trávite veľa času doma s rodinou. Užívajte si tieto spoločné chvíle.

    Snáď sa čoskoro vidíme.. a nie len na dvojmetrové odstupy 😉

    Spolu to zvládneme.

    Pekný deň priatelia a na zdravie!